V dnešnej dobe je ťažké definovať pojem šťastia. Existuje ešte vôbec? Alebo si každodenne vytvárame ilúziu jeho existencie?
Keby ste sa ma len tak spýtali, čo je pre mňa šťastím, nedokázala by som odpovedať. Pre niekoho je šťastím jeho životná láska, pre iného dieťa, pes, dobré vysvedčenie, pochválenie od rodiča, výhra v lotérii, slnečný deň, prechádzka v daždi, dobre odvedená práca, krásne šaty, výhra obľúbeného týmu, vyliečenie choroby a niekomu postačí obyčajný úsmev. Šťastie nie je hmotné a nemôžeme ho len tak chytiť za ruku a pritiahnuť k sebe, no i tak sa každý snaží toto šťastie chytiť. Všetci sa snažíme ho nájsť niekde v štvorlístkoch, medajlónoch, minciach, plyšákoch a poprípade ľuďoch. Ale dokáže sa šťastie v niečom skrývať, alebo len naše oči sú slepé, keď je tak blízko. Často krát totiž nevidíme práve to, čo máme rovno pod nosom.
Mnoho ľudí vraví, že šťastie si za peniaze nekúpiš, no ja nie som o tom presvedčená. Dá sa kúpiť. Človek je šťastný z psov, ktorých si kupuje, zo zbierok mincí, ktoré si kupuje, z rodiny, do ktorej musí investovať. Dá sa kúpiť, ale nemusíte byť boháči, aby ste boli šťastní. To je na šťastí najkrajšie, môžme ho mať aj keď nemáme peniaze. Je svetlým bodom terajšej doby, ktorá sa hýbe len v svete financií, nehnuteľností a chamtivosti. Šťastie je to jediné, ktoré nám nikto nemôže úplne vziať.
Ale ako môžeme vedieť, že to oné šťastie je naozaj šťastím, alebo len my ho tak označujeme. To zdanlivé šťastie, ktoré nás opustí hneď pri prvom náznaku problému. Je to iba ilúzia alebo je šťastie prchavejšie ako čpavok?